Otvorené manželstvo pred kamerou, keď sa dokument stane rodinnou terapiou

Už keď som si o filme čítala rozhovor s režisérkou, vedela som, že ma čaká niečo netradičné. Len som netušila, že až tak veľmi. A úprimne – trochu som si to vyspojlerovala. Ale nevadí, lebo aj napriek tomu ma téma otvoreného vzťahu na Slovensku stále fascinuje.

Režisérka sa totiž rozhodla točiť o vlastnom manželstve a o tom, ako sa spolu s manželom rozhodli, že si otvoria vzťah. Áno, dobre čítate – nie o iných, o sebe. Slovenský audiovizuálny fond jej vraj nechcel dať peniaze na tému nevery, a keďže o nevere Slováci bežne pred kamerou veľmi nerozprávajú, povedala si, že pôjde s kožou na trh sama. Odvaha? Určite. Ale aj istý druh exhibície, ktorá vzbudzuje otázku, kde končí úprimnosť a začína inscenácia.

Priznám sa, čakala som viac hĺbky. Film sa síce dotýka zaujímavých momentov, ale často len tak kĺže po povrchu. Viackrát som mala pocit, že niektoré scény sú trochu pripravené – akoby vedeli, že teraz majú "byť autentickí". Lenže možno inak to ani nešlo, keďže točili sami o sebe. Objektivitu by nezachytil nikto – tretí človek by zas nikdy neprenikol až do intímnych zákutí ich pocitov.
Čo ma ale zaujalo, bol kontext jej rodiny. Režisérka sa vracia k rodičom, ktorí žili v klamstve – otec podvádzal mamu, no všetko sa zametalo pod koberec. A práve tu to celé dostáva hlbší rozmer: ako sa z uzavretého sveta klamstiev rodí túžba po otvorenosti.

Lenže život sa postará o svoje – ona zistí, že jej už mŕtvy otec vlastne nebol jej biologickým otcom. A jej manžel sa zase dozvie, že ho podviedla ešte predtým, ako si otvorený vzťah oficiálne dohodli. Navyše sa to dozvie štýlovo – s kamerou v ruke, keď ju zobudí a ona v polospánku ani nevie, čo sa deje. (Realita show, level Slovensko.)
Ich dvaja synovia – relatívne malí – o tom všetkom samozrejme nič netušia, až kým im to na konci sami nepovedia. Citlivo, s rozvahou, ale aj tak sa človek neubráni myšlienke: nie je to pre tie deti trošku priveľa?

Film síce prináša silné momenty, ale chýba mu zhrnutie. Cítila som potrebu vedieť, kam sa posunuli, čo si z toho odnášajú, ako to celé hodnotia. Namiesto toho to skončí vetou, že "ostávajú otvorení, ale momentálne nikoho iného nemajú" – čo znie trochu ako keď si dáte diétu, ale doma máte skrinku plnú čokolád.

Páčilo sa mi však, že režisérka sa nebojí tabu a že si uvedomuje, ako veľmi na Slovensku ľudia reagujú na tému nevery. V jednom rozhovore sa jej dokonca pýtali, či sa nebojí, že ju ľudia označia za "národnú nevernicu" – a úprimne, myslím, že sa s tým vyrovnala s noblesou.

Záverom – dokument určite stojí za pozretie, ak vás baví sledovať, ako sa rozostrená hranica medzi súkromím a umením mení na experimentálnu terapiu pred kamerou. Ale ak čakáte veľké emocionálne výbuchy, slzy a filozofické ponory do ľudskej duše, možno ostanete trochu hladní.

Ja som sa občas smiala, občas krútila hlavou a občas mala chuť tým dvom zakričať: "Dajte si radšej pohár vína a vypnite kameru!"
Ale možno práve to, že som im to chcela povedať, znamená, že film splnil svoj účel – vyvolal reakciu.

Počet bodov : 6,5/10

Barbora a Veronika