Občiansky hlas v piesni: transformácia ľudovej tradície ako
odpor proti moci

© Festival Jeden svet

Použitie piesne "Nebojím sa pána" a jej prerámovanie do nového textu "Počujte, vážená Martina" počas nedávnych občianskych protestov na Slovensku predstavuje výnimočný akt tvorivého a kritického prehodnocovania folklóru ako živého jazyka kolektívnej skúsenosti. Táto performancia nebola len umeleckým gestom, ale aj dôrazným občianskym postojom voči zneužívaniu moci a rezignácii politických elít na hodnoty demokratickej kultúry.

Pieseň "Nebojím sa pána", pôvodne známa ako ľudová výpoveď o vzdore voči autorite, nadobudla novým textom konkrétny cieľ: pomenovať zodpovednosť konkrétnej predstaviteľky vládnej moci – ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej – za rozklad hodnôt, polarizáciu spoločnosti a ignorovanie odbornosti v oblasti kultúry a médií. 

Tento čin predstavuje presný opak toho, čo sa v súčasnosti deje s folklórom na úrovni štátneho diskurzu – jeho estetizácia, romantizácia či inštrumentalizácia na podporu nacionalistických a mocensky motivovaných naratívov. V rukách protestujúcich a občiansky angažovanej speváčky sa však pieseň nestáva nástrojom nostalgie ani propagandy, ale politickou rečou, nástrojom občianskej odvahy a výzvy na zodpovednosť.

Prerámovanie piesne je zároveň kultúrnym aktom pamäti a odporu – využíva známe formy, melódie a emócie zakorenené v kolektívnej tradícii, no napĺňa ich súčasným obsahom. Ukazuje, že folklór nie je zakonzervovaná minulosť, ale médium, ktoré môže vyjadrovať naliehavé otázky súčasnosti. 

Tento silný gestický moment — zaznamenaný a šírený aj prostredníctvom sociálnych sietí — sa stal symbolom nového typu angažovanosti v kultúre, kde hranice medzi umením, tradíciou a politikou zanikajú v prospech zdieľaného, verejného hlasu.
Preto navrhujeme udeliť ocenenie tomuto činu ako výnimočnému prejavu občianskej
imaginácie, ktorý posúva chápanie kultúrneho dedičstva smerom k aktívnej, živej a odvážnej praxi v službách demokracie a spoločenskej zmeny.