Takýto fantastický film tu pár rokov, rozhodne nebol

Vo filme "Norimberk" stvárňuje Russell Crowe Hermanna Göringa – objemného, pôsobivého muža so stiahnutými vlasmi, telom splývajúcim s hlavou a hlbokým nemeckým akcentom, ktorý z neho robí stelesnenie neotrasiteľného sebavedomia. Göring, druhý muž nacistického režimu, sa po kapitulácii na konci druhej svetovej vojny vzdáva a patrí medzi 22 vrcholných nacistov odvedených do norimberského väzenia, kde budú súdení za vojnové zločiny v prvom medzinárodnom tribunály svojho druhu. Napriek tomu, čo ho čaká – verejné odhalenie jeho skutkov a pravdepodobne trest smrti – vystupuje spokojne a bez stopy úzkosti. Film naznačuje, že jednou z čŕt nacistických lídrov bol chorobný narcizmus, ktorý človeka uzavrie do vlastnej ilúzie neomylnosti. (Göring, podobne ako Hitler, je zároveň závislý na drogách – denne berie desiatky opiátov, čo tiež znižuje priestor pre pochybnosti.)

Pred samotným procesom má Göringa preverovať americký podplukovník Douglas Kelley (Rami Malek), armádny psychiater, ktorý má rozhodnúť, či je schopný postaviť sa pred súd. Hneď je však jasné, že Göring netrpí žiadnou nespôsobilosťou. Kelley sa tak skôr snaží pochopiť, ako môže človek spáchať také zločiny – teda odhaliť samotnú povahu zla a Göringov vzťah k tomu, čo vykonal.

Kelley rýchlo odhalí, že Göring predstiera neznalosť angličtiny, čo mu na chvíľu dáva výhodu. No čoskoro Göring prestane hrať túto rolu. Keď je konfrontovaný s činmi nacistov, odpovedá vyhýbavo: tvrdí, že o skutočnej podstate "pracovných táborov" nevedel. Je zrejmé, že klame, podobne ako neskôr Adolf Eichmann – vytvára právnicky pôsobiace, no priehľadné konštrukcie popierania. To je hranica, na ktorú Kelley naráža – a spolu s ním aj film.

"Norimberk" má vyše dvoch hodín a nesie sa v duchu staromódnych hollywoodskych oscarových drám – veľkolepé kulisy, známe mená, ponurá atmosféra, pripomienky nebezpečenstva rastúcej intolerancie a dôležitosti medzinárodnej spravodlivosti. Scenár aj réžia Jamesa Vanderbilta pôsobia, akoby film vznikol koncom 80. rokov, so všetkou dôstojnosťou a leskom, ktorý k tomu patrí.

Film prináša výrazné psychologické napätie. Prekvapivo vytvára dojem, že medzi Göringom a Kelleym je istý druh "priateľstva" či intelektuálnej blízkosti – niečo na spôsob vzťahu Clarice Starlingovej a Hannibala Lectera.

Obzvlášť šokujúci je moment, keď sa na procese premietajú historické zábery z koncentračných táborov. Film používa autentický materiál – vypäté, desivé obrazy tiel a živých kostí – nie jedno oko zostalo v kine suché.

Michael Shannon ako prokurátor Robert H. Jackson odvádza výbornú prácu, no pri výsluchu Göringa zlyhá: nechá ho vytvoriť falošný obraz, že riešením "židovskej otázky" mal byť iba hromadný odchod Židov z Nemecka. Až britský prokurátor Sir David Maxwell-Fyfe (Richard E. Grant) konečne položí otázku, ktorá Göringa usvedčí úplne: po vzhliadnutí hrôz z táborov by stále prisahal vernosť Hitlerovi? Göring bez váhania odpovie, že áno. Tým si podpíše rozsudok smrti.

Počet bodov : 10/10

Simona a Veronika