Sisu je fínske slovo, ktoré znamená nezdolnú vôľu, odvahu a vytrvalosť. Opisuje schopnosť pokračovať ďalej aj vtedy, keď je všetko proti tebe, a odmietnuť sa vzdať bez ohľadu na to, aké ťažké to je.

V pokračovaní filmu od Jalmariho Helandera sa Aatami Korpi (Jorma Tommila) opäť predvádza ako nezničiteľný dôchodca, ktorý dokáže šoférovať obrovské nákladiaky s eleganciou Mad Maxa, rozdávať rany ako James Bond a vytvárať také bláznivé katastrofy, že by z nich mal radosť aj Buster Keaton. Nový film je ešte tvrdší, rýchlejší a koncentrovanejší než prvý diel, pričom Helander v podstate hovorí jednoduchý príbeh o tom, čo pre človeka znamená domov. A áno, film kope do brucha presne tak, ako znie.

Po druhej svetovej vojne sa "muž, ktorý odmieta zomrieť" rozhodne, že svoj starý dom — ten, v ktorom mu zabili rodinu — jednoducho vezme so sebou. Doslova. Rozoberie ho na kúsky, naloží na nákladiak a spolu so svojím verným bedlingtonským teriérom sa vydá hľadať miesto, kde by konečne mohol začať odznova. Samozrejme, nemôže to byť také jednoduché: prenasleduje ho partia Sovietov na čele s Igorom Draganovom (Stephen Lang), človekom, ktorý stojí za smrťou Aatamiho blízkych a teraz si chce dorobiť "nedokončenú prácu". A tak začína šialená honička naprieč krajinou, kde sú len dve možnosti: smrť, alebo nový domov.

Väčšina filmu pôsobí ako krvavá a hlučná verzia nemého filmu, kde Aatami posiela desiatky vojakov Červenej armády k zemi tak kreatívne, až je to celé zároveň brutálne aj neuveriteľne zábavné. Helander sa vyžíva v extrémnych kúskach – tanky lietajú vzduchom, lietadlá padnú ako zhúlené vtáky a každá akcia má nejaký absurdne komický detail. Jeden pilot padá na zem s padákom asi tak elegantne ako mokré vrecko, iný chlapík zasa exploduje vo vzduchu ako morbídna ľudská piñata.

Keďže sa toho deje toľko, človek sa ani nečuduje, že dialógov je minimum. Aatami opäť mlčí ako hrob, ale jeho tichá, drsná prítomnosť dokáže povedať všetko podstatné. Jedna z najlepších scén je moment, keď sa úplne nahý a celý od krvi zakráda cez vagón plný spiatočných, ožratých vojakov a posiela ich na druhú stranu s presnosťou nordickej Smrťky, ktorá má v sebe trochu Chaplinovho Tuláka.

Stephen Lang si svojho zloducha užíva presne tak, ako by sa čakalo. Dokázal by ho zahrať aj zo spánku. Ale keď Igor začne rozprávať o tom, že z Aatamiho domu spraví železničné pražce, dokáže byť naozaj nepríjemne presvedčivý. A práve tu film trafí svoju najpoetickejšiu strunu: pre Aatamiho nie je ten dom len budova. Je to posledná spomienka na rodinu a jediná vec, ktorá mu dáva dôvod bojovať.

Počet bodov : 8/10

Veronika a Simona